Mama na plný plyn

Ticho je zvláštny učiteľ. Naučí ťa počúvať inak – ľudí, svet, aj samú seba.

Počúvať vlastné myšlienky, ktoré dozrievajú len vtedy, keď im dáš čas.

A keď raz pochopíš jeho jazyk, už sa nikdy nevrátiš k prázdnym slovám.
Možno práve preto som sa znova vrátila k písaniu – nie preto, aby som hovorila viac, ale aby som hovorila pravdivejšie.

A tak píšem znova.
Nie preto, aby som učila, ale aby som zdieľala.
Aby som pripomenula, že aj v našich dedinách, v našich rodinách, v našich srdciach, sa rodí sila meniť veci k lepšiemu.

Byť osobou „na očiach“ dá zabrať.
Musíš sa tváriť, nepreriecť sa, niesť zodpovednosť – a aj napriek tomu zostať človekom.

Koľkí z nás, zviazaní prísahou voči systému, len tak prežívame – neschopní povedať dosť.
Nie preto, že by sme nemali názor, ale preto, že máme deti, hypotéky, povinnosti.
Koľkí z nás prikyvujú, aby prežili, no v tichosti bojujú, aby si zachovali tvár aj vtedy, keď sa všetko javí márne.

Systém – nazvime ho Živiteľ – je ako neviditeľná sieť, ktorá zväzuje všetkých rovnako: predavača, poštárku, knihovníčku aj štátneho tajomníka.
Kto si môže dovoliť kričať proti vetru, keď sa mu vyhrážajú, že príde o prácu?
Kto riskne, že jeho dieťa nebude mať lepšiu budúcnosť, len preto, že sa ozval?

V hladových dolinách, kde je každá práca záchranou, ľudia ostávajú – nie zo slabosti, ale z lásky.
Pre svoje deti, pre rodičov, pre domov, ktorý si nechcú nechať vziať.

Nie každý má konexie, odvahu či možnosť odísť.
A preto by sme ich nemali súdiť.

Rozdiely medzi regiónmi sa prehlbujú.
Štát sľubuje, no málokedy počúva.
A tí, čo ostávajú, držia túto krajinu nad vodou – tichou prácou, každodennou odvahou a vierou, že aj tu má zmysel žiť.

Nebola som nikdy bohatá – a ani o to nestojím.
Mám to, čo potrebujem: vedomosti, skúsenosti a odvahu nevzdať sa.
A viem, že aj ostatní na to majú.

Som dôkazom, že aj dieťa roľníkov môže prejsť ďaleko – tvrdohlavosťou, nezlomnosťou a vierou v seba. Nemusím sa zapredať, aby som dokázala žiť poctivo.
Poznám však mnohých, ktorí to nedokázali. Nie preto, že by neboli schopní, ale preto, že im chýbala podpora, motivácia, alebo len niekto, kto by im povedal: verím ti.

A práve preto píšem.
Aby som pripomenula, že aj v tichu, aj v neistote, sa rodí sila. A pre ľudí, ktorým moje články dodajú odvahu bojovať o lepší zajtrajšok.