Autor: monikafiric
🌾 O mne ...
... svoj životopis som začala písať v osemdesiatych rokoch – v jednej českej nemocnici, ako prvorodené dieťa dvoch cestovateľov naprieč Českou a Slovenskou republikou.
Bitá životnými karmickými cyklami do tváre aj priamo do očí, naučila som sa pozerať na svet z iných uhlov. Možno preto som sa rozhodla byť matkou na plný plyn – formovať novú generáciu slovenského národa s odvahou, humorom aj s chybami, ktoré k tomu patria.
Som panovačná, náladová a občas vybuchujem ako sopka – keď mám dôvod. A nehanbím sa za to. Milujem celým srdcom a som milovaná svojou rodinou.
Život je boj – krásny, tvrdý a pominuteľný. Preto sa ho snažím žiť naplno, každý deň, každú sekundu. Ako by mohla byť táto chvíľa tou poslednou...
✍️ Prečo píšem?
Píšem preto, že slová majú moc liečiť aj otvárať oči. Lebo niekedy stačí jedno správne slovo v správny čas – a človek si uvedomí, že na svoj boj nie je sám.
Píšem, keď ma rozhorčí nespravodlivosť, keď ma dojme dobro, alebo keď chcem zachytiť okamih, ktorý by inak zmizol.
Nie som dokonalá, ani sa o to nesnažím. Snažím sa byť pravdivá – voči sebe, svetu aj ľuďom, ktorých stretávam.
Tento blog je o živote. O tom, čo je krásne aj kruté. O deťoch, o sile žien, o rodine, o krajine, ktorú milujem, aj o tichých hrdinoch, ktorých si často nikto nevšimne.
O malých veciach, ktoré robia svet väčším.
🌿 O čom píšem?
🔹 Život v našom regióne – o ľuďoch, tradíciách a príbehoch nášho kraja, ktoré si zaslúžia byť vypočuté.
🔹 Voda a krajina – o tom, ako sa staráme o zdroje, ktoré nás živia.
🔹 Spoločnosť a zodpovednosť – o úprimnosti, odvahe a ľudskosti vo verejnom živote.
🔹 Dobro a pomoc – o projektoch, ktoré menia realitu detí, rodín a komunít.
🔹 Slová a myšlienky – moje osobné úvahy, poézia a chvíle, keď sa duša potrebuje nadýchnuť.
Ak tu nájdeš myšlienku, ktorá ťa pohladí, povzbudí alebo prinúti na chvíľu zastaviť sa – potom má tento blog zmysel.
Vitaj. 🌾
